Od konca augusta 2013 mám predplatné v klube NEvýchovy. Klub beží on-line. Každý mesiac máme v členskej sekcii  uvoľnené videá na rôzne témy a s nimi pracujeme. Po štyroch mesiacoch sme sa naozaj posunuli "vpred". O svojich úspechoch ale aj neúspechoch píšeme v uzavretej skupine na FB. Na základe našich domácich príhod Katka so mnou urobila rozhovor.

Čo všetko som v rozhovore ešte nepovedala:

Že som sa naučila zastať sa samej seba a komukoľvek povedať ako to mám. Uvedomila som si,  že aj ja možem mať horšie dni a preto si vtedy "beriem  voľno" aby som nerobila dusno. Prestala som sa báť systému ako takého a aj v škôlke či u doktorky si poviem čo potrebujem ja alebo moje dieti. Pochopila som, že pravidlá nikto nemá rad a preto ich "výnimočne" pravidelne porušujeme a je nám tak všetkým lepšie. Keď niečo chcem dosiahnuť tak to organizujem s dostatočnou časovou rezervou aby bol čas aj na prípadný "kladený odpor". Pomohlo mi zapisovať si príhody kedy mi NEvýchova zafungovala a hovoriť o tom druhým ľudom aké máme úspechy.

Prechod na NEvýchovu a uplatňovanie v praxi má svoje fázy:

Cez NADŠENIE ako to funguje po totálne SKLAMANIE, že prečo to zrazu nefunguje. Základ je POKRAČOVAŤ a hľadať sa v tom ako to bude pre všetkých to najlepšie.

Keď príde POCIT absolútneho ZLYHANIA tak to je ten správny čas kedy príde POCHOPENIE prečo to celé tak vlastne je. Odkiaľ prichádzajú rôzne EMÓCIE čo nám to pripomína a prečo sa to prenáša na celú rodinu. Takéto ODHALENIE je oslobodzujúce a OZDRAVUJÚCE.

Uzavriem to týmto príbehom:

FEDOR (4r.) mesiac nechodil zo zdravotných dôvodov do škôlky. Po mesiaci sa do nej nechcel vrátiť. Povedal, že len keď budem na obed chodiť pre neho. Dohodli sme sa. Zjedol obed a vyzdvihla som ho. Po štyroch dňoch už bol smutný, že odchádza na obed a ostatné deti tam ostávajú. Povedal, že už by tam aj ostal ale urobíme to tak, že raz ostane a raz prídem pre neho aby tam nemusel spať a budeme to striedať.

Ja som sa spýtala: "ale ako budem vedieť kedy tam chceš ostať?" Povedal mi: "No vieš maminka veď ja Ti to predsa poviem ;-).      

Keby som ho tvrdo lámala, že tam musí spať a nedohodla sa s ním tak by to pravdepodobne nepokračovalo nasledovne:

V piatok sme nestihli načas vstať lebo LUJZA potrebovala ešte spať. Tak mu hovorím: "vieš čo zavolám do škôlky, že už neprídeš," a on sa ohradil: "ale ja chcem ísť do škôlky!"Kedže bolo 9 hodín tak som zavolala učiteľke, že už je síce neskoro ale  FEDOR chce prísť. Nadšene mi oznámila, že mu odložila aj desiatu nech len príde. No a všetci sme boli spokojní dokonca aj LUJZA lebo sa konečne mohla vyspať ;-).

Pred štyrmi mesiacmi by som mala nervy ako sa správam nezodpovedne, narúšam edukačný proces a vôbec "nedodržiavam" školský poriadok. Lenže v školskom poriadku sa aj píše:

"so zreteľom na individuálne potreby dieťaťa" a tak jednotlivo pri každej situácii zvážim v prvom rade moje potreby a potom potreby detí a urobím to tak aby sme sa cítili dobre.